Zoznam škodcov pre konkrétne opatrenie
Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.
Typickým prejavom je hrdzavenie a následné odumieranie ihlíc v spodnej časti koruny, na ihliciach sú prítomné v rôznej intenzite červené pruhy a v nich plodnice anamorfného štádia. Červené sfarbenie spôsobuje prítomný dothistromin a najvýraznejšie pôsobí v jarnom období, keď sú tieto príznaky najčitateľnejšie. Postihnuté sú najstaršie ihlice a pri silnej infekcii sa môžu tvoriť tzv. "Levie chvosty", kedy zelené sú iba rašiace ihlice na skrátenom výhonku a staršie sú odumreté a červenohnedo sfarbené. Intenzita opadávanie ihlíc je u jednotlivých hostiteľov veľmi premenlivá. Napríklad borovica čierna, kosodrevina, borovica ťažká drží napadnuté ihlice dlho na výhonku, naopak borovica lesná opadáva okamžite po zhnednutí a nájsť u nej na strome ihlice s plodnicami je ťažké.
Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.
Je to malý čierny drevokazný chrobák (ambróziový druh), ktorého prirodzený areál výskytu je vo východnej Ázii, odkiaľ sa od r.1932 rozšíril do USA, Kanady a Európy. Od roku 2010 sa vyskytuje aj na Slovensku. Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach. Má status škodcu a predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.
Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.
Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.
Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.
Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.
Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.
Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.
Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.
Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.
Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.
Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.
Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.
Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.
Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).
chemická asanácia
Chemická asanácia v ochrane lesa je metóda pri ktorej sa pomocou chemických látok (napríklad insekticídy) ošetrí drevná hmota aby sa zabránilo šíreniu biotických škodcov z takejto hmoty. Najčastejšie je využívaná v ochrane lesa pred podkôrnym a drevokazným hmyzom.
Pre účely chemickej ochrany je možné využívať iba autorizované prípravky a v predpísanej koncentrácii. Pre dosiahnutie požadovanej účinnosti je potrebné dosiahnuť celopovrchové ošetrenie drevnej hmoty. Pre kontrolu je možné do postrekovej zmesy primiešať farbivo.
Chemickú asanáciu môžeme aplikovať hneď po maletení hmoty hmyzom, čím zabránime vzniku sesterskej generácie, alebo tesne pred vyletením novej generácie (v čase keď sa pod kôrou už vyskytujú chrobáky).
Pri aplikovaní postreku je potrebné aby sa postrekovala hmota so suchým povrchom (nie hneď po daždi) a tiež aby mal postrek dostatok času na povrchu drevnej hmoty uschnúť (po aplikácii postreku nesmie pršať). To vedie k zriedeniu a zmývaniu účinnej látky a znižovaniu účinnosti.
Výhody chemickej asanácie:
Nevýhody chemickej asanácie: