Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.

Typickým prejavom je hrdzavenie a následné odumieranie ihlíc v spodnej časti koruny, na ihliciach sú prítomné v rôznej intenzite červené pruhy a v nich plodnice anamorfného štádia. Červené sfarbenie spôsobuje prítomný dothistromin a najvýraznejšie pôsobí v jarnom období, keď sú tieto príznaky najčitateľnejšie. Postihnuté sú najstaršie ihlice a pri silnej infekcii sa môžu tvoriť tzv. "Levie chvosty", kedy zelené sú iba rašiace ihlice na skrátenom výhonku a staršie sú odumreté a červenohnedo sfarbené. Intenzita opadávanie ihlíc je u jednotlivých hostiteľov veľmi premenlivá. Napríklad borovica čierna, kosodrevina, borovica ťažká drží napadnuté ihlice dlho na výhonku, naopak borovica lesná opadáva okamžite po zhnednutí a nájsť u nej na strome ihlice s plodnicami  je ťažké.

Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.

Je to malý čierny drevokazný chrobák (ambróziový druh), ktorého prirodzený areál výskytu je vo východnej Ázii, odkiaľ sa  od r.1932 rozšíril do USA, Kanady a Európy. Od roku 2010 sa vyskytuje aj na Slovensku.  Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach. Má status škodcu a predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.

Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.

Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.

Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.

Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.

Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.

Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.

Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.

Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).